O pestovateľských krajinách

Mexiko a káva

Peter Szabó | 19.06.2017
Mexiko a káva

Mexiko je 8. najväčším producentom kávy na svete a kávovému biznisu sa tu venuje zhruba 400 000 ľudí. Podobne ako v každej stredo a juhoamerickej krajine, aj tu vlastnia väčšinu fariem drobní farmári. Kávovník sa pestuje v strede a hlavne na juhu krajiny, ktorá susedí s Guatemalou (oblasť Huehuetenango). V Mexiku sa pestujú tradičné odrody kávovníka, ako sú Typica, Bourbon, Caturra, ale aj odroda Maragogype.

Prvé kávovníky sa dostali do Mexika počas španielskej nadvlády z Dominikánskej republiky a Kuby koncom 18. storočia. Zasadené boli v oblasti Veracrúz, ale nehrali dôležitú úlohu, pretože krajina disponovala veľkým množstvom nerastných surovín (zlato, striebro a ropa). Španielske úrady ale vedeli o sile kávy ako komodity, a preto pomaly rozdelovali pôdu záujemcom, ktorí chceli pestovať kávovníky. Bolo to viac-menej otroctvo, pretože farmári celú svoju úrodu odovzdávali španielskej vláde za minimálne výkupné ceny.

Po získaní nezávislosti viedla krajina spory so susediacou Guatemalou o pozemky okolo spoločných hraníc. Tieto spory viedli v roku 1860 k veľkým oficiálnym nákupom a registráciám pozemkov v oblasti Chiapas. V skutočnosti na daných pozemkoch žili ľudia a väčšinou sa jednalo o drobných farmárov, lenže pozemky nemali v osobnom vlastníctve. Šance zmocniť sa kávových plantáží sa chytilo niekoľko bohatých Európanov a nakúpili obrovské pozemky za veľmi nízke ceny. Nakoniec farmárov, ktorí tam žili, zotročili, a tí museli pracovať zadarmo na farmách, ktoré im predtým patrili.

Až Mexická revolúcia v rokoch 1910 – 1920 skutočne zmenila veci k lepšiemu. Nová vláda sa rozhodla zreformovať poľnohospodárstvo a rozdala množstvo pôdy drobným farmárom a rodinám, ktoré chceli pestovať kávovníky.  Zákon Ley De Obreros oslobodil otrokov, ktorí museli pracovať na „európskych” plantážach a taktiež im daroval pôdu. Práve títo farmári disponovali obrovským know-how a stáli za kultiváciou kávovníka v Mexiku. V roku 1973 bola založená národná kávová organizácia INMECAFE, ktorá mala rovnakú úlohu ako kávové organizácie v iných krajinách, teda vzdelávanie a pomoc farmárom a stabilné a garantované výkupné ceny. Od založenia INMECAFE sa do roku 1989 zvýšila produkcia kávy v Mexiku o 900 %.

Mexiko a káva

V roku 1980 požičala mexická vláda veľké množstvo financií do zahraničia, lenže ten istý rok začala klesať aj cena hlavnej komodity na export – ropy. Vláda robila mnoho opatrení, aby ušetrila a jedným z nich bolo aj zastavenie dotácií a pomoci pre INMECAFE, ktorá pomaly začala kolabovať a v roku 1990 úplne padla. Tento pád mal devastačné účinky na mnoho farmárov, a kým v roku 1985 exportovalo Mexiko kávu v hodnote 885 mil. dolárov, tak v roku 1991 to bolo už len 370 mil. dolárov. Ceny kávy rapídne padali každým rokom a farmári boli bezradní.

Dlhé storočia pod rôznymi nadvládami pracovalo mnoho generácií farmárskych rodín na kávových plantážach. Za tie roky vzniklo množstvo priateľstiev a po páde INMECAFE začali vznikať malé kooperácie farmárov – priateľov. V rôznych regiónoch krajiny sa vytvárali rôzne veľké kooperácie, ktoré sa začali spájať a spoločnými silami prebrali zodpovednosti, ktoré mala INMECAFE. Toto štátom neriadené ozdravovanie je nádherný príklad spolupráce.

Dnes sa mexické kávy predávaju hlavne pod označením výšky, v ktorej sa káva pestuje a oblasti  (napríklad Mexico Altura Chiapas). Každý pestovateľský región (Chiapas, Oaxaca a Veracruz) má svoju hlavnú organizáciu, ktorá od farmárov vykupuje kávu za stabilné ceny a obchoduje s ich kávami. Skutočná výberová káva, kde by sme vedeli identifikovať presnú oblasť a meno farmára, je ešte v úzadí a je na pomalom vzostupe. Myslím si, že v nasledujúcich piatich rokoch budeme vidieť  postupný rast výberovej kávy v Mexiku a veľmi sa na to teším.

Chuťový profil káv z Mexika

Väčšina mexických káv je spracovaných mokrou metódou. Kávy z oblasti Chiapas chutia podobne ako kávy z Guatemaly, z oblasti Huehuetenango. Sú vyrovnané a môžeme v nich nájsť rôzne citrusy, kvety a čokoládové tóny. Kávy z oblasti Veracruz majú silnejšie telo a sú viac čokoládové, s karamelovou dochuťou. Kávy z regiónu Oaxaca sú chuťovo medzi Chiapasom a Veracruzom. Majú stredne silné telo a nájdeme v nich širokú paletu chutí od ovocia cez karamel až po čokoládu.

 

COFFEEIN Elite - espresso zmes