O pestovateľských krajinách

India a káva

Peter Szabó | 19.06.2017

Druhá najľudnatejšia krajina sveta je známa hlavne pestovaním čaju a iných korenín. Dnes je ale India 6. najväčším producentom kávy na svete a tento obchod zamestnáva až milión ľudí. Prevažne nízko položené rovinaté plantáže sú ako stvorené na pestovanie Robusty (60 % produkcie), ale nájdu sa aj regióny, kde sa pestujú len Arabiky (40 % produkcie). Kávovník sa pestuje len na juhu krajiny a zaujímavosťou je, že tu pestujú špeciálne hybridy, ktoré boli vyšľachtené na indické pomery. Štyri hlavné odrody sú S795, Kent, Catimor (Cauvery), Selection 9.

Kávovník sa dostal do Indie v 17. storočí vďaka pútnikovi menom Baba Budan. Arabi si svoju kávu strážili ako poklad, pretože to bola jedinečná komodita. S kávou obchodovali len ako praženou, alebo ju predávali zelenú, ale predtým ju prevarili vo vode. Pašovanie kávy alebo kávovníka bol trestný čin, ktorý sa trestal smrťou. Pútnik Baba Budan sa na ceste z Mekky zastavil v Yemene, kde sa mu naskytla jedinečná príležitosť. Mohol nakúpiť surové, neprevarené kávové zrnká. Aj napriek riziku sa rozhodol túto príležitosť využiť. Na svoj pás pripevnil 7 kávových zrniek, ktoré sa mu podarilo prepašovať do Indie, kde ich zasadil v pohorí Chandagiri. Kávovníku sa tu začalo veľmi rýchlo dariť a jeho rozmach v Indii mohol začať. Neskôr, na jeho počesť, premenovali horu na Baba Budan Giri.

Od konca 17. storočia začalo pestovať kávu v okolí pohoria Baba Budan Giri mnoho drobných farmárov. Kávovník sa pomaly rozšíril aj do ostatných regiónov a onedlho sa pestoval v celej južnej Indii, ale z hľadiska obchodu nehral dôležitú úlohu. Skutočný rozmach začal až v roku 1858, kedy sa India stala britskou kolóniou. Veľká Británia sa rozhodla vstúpiť do „kávového boja” proti Holandsku (Jáva) a Španielsku (Južná a Stredná amerika) a podporovala farmárov v pestovaní káv istým výkupom a pevnými výkupnými cenami. Indickí farmári ale museli bojovať proti ochoreniu kávovníkov zvané „leaf rust” – hrdza listová.

India a káva

Taktiež od roku 1870 rástol dopyt po čaji, ktorého pestovanie si žiadalo menšie úsilie aj náklady a mnoho kávových farmárov postupne prešlo na pestovanie čajovníkov. Kávovník Canephory bol proti hrdze listovej imúnny, a tak sa stal veľmi obľúbeným a práve vďaka tomuto ochoreniu zažila Canephora obrovský rozmach. Až v roku 1935 bol vládou založený tím vedcov, ktorí vyšlachtili nové kávovníky, ktoré boli krížencami Canephory a Arabiky. Nové odrody boli odolné proti hrdzi a škodcom, ale chuťový profil mali bližšie k Arabike. V roku 1940 pustili do obehu nové odrody a boli rozdané milióny semien nových kávovníkov.

V roku 1942 bola vládou založená kávová organizácia „Coffee Board of India” (CBI), ktorá mala za úlohu istý a stabilný výkup káv od farmárov a taktiež aj marketing indických káv vo svete. Pod krídlami CBI sa obchodovala všetka indická káva a v roku 1990 zaznamenali 30% nárast od založenia organizácie.

Dnes je v Indii až 98 % drobných farmárov, ktorí vlastnia 1-3 hektáre pôdy. Najznámejšie pestovateľské oblasti sú Karnataka (predtým Mysore), kde sa vypestuje najviac kávy v Indii, Kerala, odkiaľ pochádza známa monzúnová káva Malabar a oblasť Shevaroy, kde sa pestuje výlučne len Arabika. Morálne najdôležitejšia pestovateľská oblasť je ale Bababudangiri, kde boli zasadené prvé kávovníky. Čo sa týka výberovej kávy, tak je ťažké sa dopátrať ku konkrétnemu farmárovi a farme, pretože svoje kávy predávajú pod rôznymi organizáciami a vždy je to zmes káv z daných oblastní.

Chuťový profil káv z Indie

Vďaka odrodám, ktoré sú hybridmi Canephory a Arabiky, sú indické kávy zemité, korenisté a čokoládové, bez štipky acidity. Majú mohutné telo a zanechávajú dlhú dochuť. Tieto chuťové vlastnosti zdedili po Canephore. Monzúnové kávy majú ešte mohutnejšie telo a výraznejšiu korenistú chuť. Chuťovo sadnú len úzkemu „publiku” kávomilcov.

Roya (leaf rust)

Po slovensky hrdza listová. Je ochorenie kávovníka, ktoré sa prvýkrát vyskytlo koncom 19. storočia vo Východnej Afrike. Ochorenie spôsobuje oranžové fľaky rôznych veľkostí na listoch kávovníka. Takto postihnutá rastlina má narušenú fotosyntézu a pomaly umiera. Najprv opadajú listy a následne odumrie celý kávovník. Najčastejšie sa vyskytuje v nižších nadmorských výškach a vo vyšších teplotách, ale bola zaznamenaná už aj vo vysokohorských oblastiach. Farmári sa proti nej nevedia brániť a pri postihnutí môžu stratiť od 10 do 80 % svojej ročnej produkcie.

Monzúnová káva

V 19. storočí putovala káva z Indie do najväčších prístavov Európy niekoľko týždňov. Indická káva mala vždy povesť silnej a zemitej kávy so silným telom a obľúbilo si ju mnoho Európanov. Ako čas plynul a technológie sa zlepšovali, začala indická káva strácať svoje telo a výraznú chuť a zákazníci volali po „starej dobrej” indickej káve. Chuť, ktorá im chýbala, bola totiž spôsobená dažďami, vetrom a vlhkým vzduchom, ktorý vplýval na zelenú kávu počas prepravy medzi kontinetmi. Tento efekt prírody ale pomaly zanikal vďaka stále zrýchlujúcej sa preprave. Kvôli veľkému dopytu sa monzúnová káva začala špeciálne vytvárať. Sucho spracované kávovníkové zrná sa rozpestrú na panelové plochy, ktoré sú umiestnené pri brehu oceánu. Na zrná vplýva dážd, vietor a vzduch podobne ako pri preprave loďou. Kávy sa niekoľko krát denne prehrabávajú, aby nezačali plesnivieť. Proces je dokončený po cca 3 týžďnoch.

 

COFFEEIN Elite - espresso zmes