Indonézia a káva

Je to neuveriteľné, ale Indonézsku republiku tvorí až 17 508 ostrovov. Táto nádherná krajina plná vulkánov leží medzi Indiou a Austráliou a je na 3. mieste v celosvetovej produkcii kávy. Pestujú sa tu rôzne mutácie Typicy a S795 dovezená z Indie. Produkcia Arabiky tvorí len 30 % a produkcia canephory 68 %. Zvyšné 2 % je produkcia odrody Liberica.

Prvé kávovníky boli zasadené z jasných komerčných dôvodov už v roku 1699 na ostrove Jáva počas holandskej nadvlády. Mocní holandskí zemepáni násilím vyvlastnili pôdu, kde následne založili svoje kávové plantáže. Pôvodných obyvateľov zotročili a na plantážach ich nútili pracovať. V roku 1711 priplávali do Antwerp štyri holandské lode naložené vreciami zelenej kávy. Holandsko sa vďaka tomu zápísalo ako prvá európska krajina, ktorá disponovala kolóniou, kde sa pestovali kávovníky. Z  Jávy sa onedlho pestovanie rozšírilo na okolité ostrovy Sumatra, Sulawesi, Bali a Flores.

Bohužiaľ,  stav otroctva trval až do konca 2. svetovej vojny, kedy sa Indonézia osamostatnila a vytvorila vlastný nezávislý štát. Onedlho na to sa všetka pôda znárodnila a otroctvo bolo zrušené. Obrovské plantáže sa delili medzi obyvateľov, ktorí chceli pokračovať v pestovaní kávy. Odteraz už samozrejme za férových podmienok pre nich aj pre štát. Vďaka tomuto deleniu je dnes až 98 % plantáží v rukách drobných farmárov.

Indonézia je obrovská a tvorí ju viacero zaujímavých pestovateľských regiónov a ostrovov. Každý región je výnimočný svojou polohou, podnebím a pôdou, preto sa o indonézskej káve nedá písať ako o celku. Káva z rôznych kútov krajiny preto môže chutiť odlišne. Spoločným menovateľom všetkých káv v Indonézii (Arabiky aj Canephory) je ten, že všetky kávy sa zbierajú výlučne ručne. Na zber sa nikdy nepoužívajú žiadne technológie.

Sumatra

Najväčší indonézsky ostrov susedí s Malajziou a pochádzajú odtiaľto veľmi zaujímavé a chuťovo pestré kávy. Väčšina fariem je v rukách drobných farmárov a kávy najčastejšie spracúvajú mokrou metódou – giling basah. Zo sumatry pochádzajú 3 zaujímavé kávy. Asi najznámejšia je Mandheling, ktorá dostala pomenovanie po kmeni Mandailing, ktorý túto kávu pestuje v regióne Tapanuli. Káva z oblasti Lintong sa pestuje pri jednom z najhlbších jazier na svete Toba. Posledná, nemenej známa káva Gayo sa pestuje na upätí vyhasnutých vulkánov, ktoré obopínajú mesto Takengon na severe ostrova, v regióne Aceh. Všetky 3 pestovateľské regióny majú priemernú nadmorskú výšku 1400 m n. m. a až 70 % káv pochádzajúcich zo Sumatry sú takzvané „shade grown”, teda kávovníky, ktoré sa pestujú v tieni.

Chuťový profil káv zo Sumatry

Kávy zo Sumatry sú väčšinou ťažšie a s menšou aciditou. V chuti často prevládajú zemitejšie a ťažšie tóny a dymovosť. Ale v dochuti a v menšej miere v nich môžeme nájsť aj tropické ovocie, grapefruit a limetku. 

Sulawesi

Podobne ako na ostrove Sumatra, aj tu patrí až 95 % fariem drobným poľnohospodárom a najviac kávy sa spracuje mokrou metódou.  Sulawesi leží na sever od ostrova Flores a rozlohou je druhým najväčším ostrovom Indonézie. Najkvalitnejšia vysokohorská Arabika pochádza z vrchoviny Toraja, ktorá leží v centre ostrova. Asi o 100 kilometrov južnejšie od regiónu Toraja leží ďalšia známa a zaujímavá vysokohorská pestovateľská oblasť Enrekang. Kávy z tohoto regiónu sa ale obchodujú cez mesto Kalosi a nesú aj tento názov. Takže káva pochádza z oblasti Enrekang, ale oficiálne sa všade volá Kalosi. Priemerná nadmorská výška týchto pestovateľských oblastí je 1600 m n. m.

Chuťový profil káv zo Sulawesi

Keďže sú kávy z ostrova Sulawesi pestované vo vyššej nadmorskej výške ako tie zo Sumatry, tak sú chuťovo pestrejšie a majú o niečo vyššiu aciditu a sladkosť. Zemité tóny sú samozrejme prítomné aj u nich, ale v menšej miere. V chuti taktiež môžeme nájsť aj škoricu, orechy a kakao.

Jáva

Tretí najväčší ostrov Indonézie leží medzi Sumatrou a malým ostrovom Bali. Prvé kávovníky Arabiky tu boli zasadené už koncom 16. storočia a okamžite sa im začalo dariť. V roku 1880 ich ale postihla obrovská epidémia hrdze listovej a väčšina kávovníkov uhynula. Po tejto katastrofe boli Arabiky nahradené odolnejšími Canephorami a Jáva sa tak stala najväčším producentom Canephory v Indonézii. Pestovanie Arabiky neskončilo úplne a paradoxne sa udržala na veľkých plantážach. Najznámejšia Arabika z Jávy pochádza z oblasti Blawan, ktorá leží v strede ostrova v nadmorskej výške 1500 m n. m. Z Jávy pochádza aj kvalitná mokro spracovaná Canephora spod vulkánu Semeru, ktorý leží v národnom parku Bromo Tengger Semeru.

Chuťový profil káv z Jávy

Arabika z oblasti Blawan je spracovaná mokrou metódou a chuťovo by som ju zaradil medzi Sumatru a Sulawesi. Silné telo, zemitosť, horká čokoláda a kakao, s podtónmi rôznych korenín, s minimálnou aciditou pri dochuti.

Old Brown Java

Niektorí farmári predávajú takzvanú „old brown java” čo môže byť Arabika aj Canephora. Po zbere a zvyčajne polo-mytom (honey) spracovaní nechajú kávu odpočívať až 5 rokov vo vreciach. Takáto káva po 5 rokoch stratí všetku aciditu a je ešte viac zemitá s tónmi škorice a cédrového dreva.

Flores

Tento 600 kilometrov dlhý ostrov leží pod súostrovím Sulawesi a je 7. najväčším ostrovom Indonézie. Nachádza sa na ňom veľké množstvo vyhasnutých a aktívnych sopiek a popol z ich činnosti dlhé stáročia skvalitňoval pôdu v ich okolí. Preto je pôda na tomto ostrove veľmi kvalitná a bohatá na rôzne minerály a je výborná na pestovanie kávovníka. Väčšina káv pochádzajúcich z ostrova Flores sú „shade grown” a spracované mokrou metódou. Kávovníky tu pestujú len drobní farmári v rôznych kútoch ostrova. Asi najznámejšia oblasť je vysočina Ngada a priľahlá osada Bajawa, kde sa kávovníky pestujú a aj spracúvávajú v nadmorskej výške okolo 1600 m n. m.

Chuťový profil káv z Flores

Kávu z Bajawy mávame raz ročne v ponuke aj my, preto ju veľmi dobre poznám. Zo všetkých indonézskych káv mi práve táto sedí chuťovo najviac. Aróma kávy je sladká až kvetová. Má stredne silné telo. Prevláda čokoláda a mierna korenistá chuť. Ani acidita sa tu tak nestráca, a preto v nej môžeme nájsť rôzne citrusy a ovocné tóny. Dochuť je dlhá, so známkami škorice a kardamónu.

Bali

Bali je malý sopečný ostrov ležiaci na východ od Jávy. Kávovníky sa tu pestujú vo vysokohorskom regióne  Kintamani, ktorý sa nachádza medzi sopkami Batukaru a Agung. Teda podobne ako na ostrove Flores, aj tu je pôda veľmi kvalitná a bohatá na minerály. Zaujímavosťou káv z Bali je, že mnoho farmárov pestuje kávu podľa tradičných metód zvaných Subak Abian, ktoré majú základ v hinduizme. Hlása spojenie s prírodou, a preto farmári nepoužívajú žiadne pesticídy ani iné látky proti škodcom. Priemerná nadmorská výška oblasti Kintamani je 1600 m n. m. a kávy sa spracúvajú mokrou metódou.

Chuťový profil káv z Bali

Kávy z Bali sú v rámci Indonézie najovocnejšie. Majú slabšie telo, ale výraznejšiu ovocnú chuť. Môžeme v nich nájsť pomaranč, grapefruit a iné citrusy. Samozrejme, zemitosť a ťažšie tóny sú stále prítomné.

Papua Nová Guinea

Papua Nová Guinea je druhý najväčší ostrov na svete, leží medzi Indonéziou a Austráliou. Jej západná časť Papua patrí Indonézii a práve tu sa nachádzajú aj dve zaujímavé pestovateľské oblasti. Údolie Baliem leží vo vrchovine Jayawijaya pri meste Wamena. Druhý región Kamu leží západne a kávovníky sa tu pestujú v okolí jazera Tage. Priemerná nadmorská výška týchto regiónov je 1700 m n. m. a spoločne vypestujú len 230 ton kávy ročne. Všetky farmy sú v rukách drobných farmárov, ktorí preferujú mokré spracovanie.

Chuťový profil káv z Papue Novej Guiney

Kávy z Papuy sú vyrovnané vo všetkých smeroch, so stredne silným telom. Majú veľmi príjemnú až vínnu aciditu. V chuti môžeme nájsť aj hrozno a rôzne bobuľové ovocie. Dochuť je mierne korenistá a horká.

Ak ste pri čítaní tohto článku dostali chuť na kávu, tak navštívte náš e-shop s kávou www.coffeein.sk a vyberte si čersvto praženú kávu z celého sveta. Teraz so zľavovým kódom BLOG10 získate navyše aj 10% zľavu na celý nákup.