COFFEEIN články

Kávovníkové zrno - a všetko, čo by ste o ňom mali vedieť

Peter Szabó | 01.02.2018


Kávovníkové zrno je kôstka čerešne kávovníka. Väčšina kávovníkových plodov (čerešní) obsahuje 2 oproti sebe uložené kávové zrná. Veľkosť čerešní a kávových zŕn záleží od odrody kávovníka. Čerešne na kávovníku dozrievajú priebežne počas celého roka, a preto sa stáva, že na jednom kríku nájdeme čerešne v rôznych štádiách zrelosti.

Farba čerešní je na začiatku zelená, následne prechádza cez žltú, až kým nebude dozretá – červená. Pri niektorých odrodách sú zrelé čerešne žlté alebo oranžové. Väčšina fariem má zbery 2x až 4x za rok a vždy sa zbierajú len dozreté plody. Zber čerešní môže prebiehať viacerými spôsobmi.

Zloženie kávovej čerešne

Zber kávovníkových čerešní

1) Strojový zber


Je to lacnejšia a rýchlejšia metóda zberu, ktorá sa používa hlavne na komerčných farmách, kde kvalita hrá druhoradú úlohu. Väčšinou sa používa na farmách, kde sa pestuje menej kvalitná Canephora, alebo na veľkých rovinatých plantážach v Brazílii.

Zber prebieha pomocou špeciálneho stroja, ktorý sa podobá na kombajn. Na farmách, ktoré sú prispôsobené na strojový zber, sú kávovníky zasadené v dlhých rovných radoch. Kombajn má prispôsobený otvor, v ktorom sú na bokoch špeciálne radlice, ktoré sa točia a strhávajú čerešne do zbernej nádoby stroja.

Problémov pri tomto zbere je viacero. Ten hlavný je, že sa dostanú do zbernej nádoby aj prezreté a nedozreté kávovníkové čerešne. Taktiež sa tam dostanú listy a polámané konáre. V neposlednom rade strojový zber poškodzuje kávovníky, a tak je to veľmi invazívny spôsob zberu. V našej pražiarni pracujeme výlučne len s kávou, ktorá je zbieraná ručne.

Strojový zber kávy, kávových čerešní

2) Ručný zber

Ručný zber môžeme rozdeliť do 2 podkategórií:

  • Česanie – Zber česaním prebieha tak, že zberači chytia celý konár kávovníka aj s čerešňami a pretiahnú ruku od jedného konca k druhému. Z konára popadajú čerešne na pripravenú vrecovinu pod kávovníkom. Takýmto spôsobom prejdú všetky konáre kávovníka a následne vrecovinu zviažu a zabalia. Problém je tu podobný ako pri strojovom zbere. Čerešne sú v rôznych štádiách zrelosti, a tak je kvalita nižšia a nekonzistentná. Tento štýl zberu sa používa na komerčných farmách, kde sa nevie dostať kombajn, a takto si zberači prácu urýchlia. Nejde o kvalitu, ale o kvantitu.
  • Selektívny zber – Selektívny ručný zber sa využíva na farmách, kde farmárom záleží na kvalite ich produktu a mene a chcú robiť takzvanú „speciality coffee”. Zber je prvý faktor, ktorým dokáže človek ovplyvniť kvalitu svojej kávy. Ručný zber prebieha viackrát za rok, pretože čerešne na kávovníku dozrievajú priebežne. Zberači zbierajú vždy len červené, dozreté čerešne, ktoré majú vysokú cukornatosť. Zelené plody nechávajú dozrieť na ďalšiu fázu zberu. Je mnoho fariem, kde zberači dostávajú extra príplatky za to, ak nemajú v koši žiadne nedozreté čerešne. Takto sú motivovaní robiť nadštandardnú prácu, a tým zvyšovať kvalitu.

Ručný zber kávy, kávových čerešní

Spracovanie kávovníkových čerešní

Čerešne už máme pozbierané, ale kávové zrnká sú ukryté hlboko v dužine. Preto nasleduje ďalší krok – spracovanie. V prvom rade slúži na to, aby sa zrná vylúpli z dužiny, lenže každá metóda spracovania má iný „rukopis“ a dodá tak finálnemu nápoju inú chuť a charakteristiku. Používajú sa 3 metódy spracovania.

1) Suché spracovanie


Je najstaršia metóda spracovania kávovníkových čerešní a zároveň aj najlacnejšia a najjednoduchšia, čo sa týka technológií. Pozbierané čerešne sa rozprestrú na veľké betónové plochy (alebo takzvané „africké postele“), kde sa pod priamym slnečný žiarením sušia od 14 dní až do 5 týždňov. Farmári musia čerešne denne niekoľkokrát prehrabať, aby zabránili fermentácii. Čerešne sa taktiež prikryjú každý večer fóliou, aby nenavlhli znovu od rannej rosy. Po vysušení sa z čerešní pomocou mlyna vylúpnu kávové zrnká, ktoré sú zbavené aj pergamenu. Vylúpnuté zrná sa ešte dajú sušiť na niekoľko dní, aby ich výsledná vlhkosť bola 12 %.

Africké postele - sušenie kávy, kávových čerešni

ZAUJÍMAVOSŤ: Sušenie na „afrických posteliach“ je lepšie, pretože medzi čerešňami prúdi vzduch a sú tak menej náchylné na fermentáciu.

CHUŤOVÝ PROFIL KÁVY PRI SUCHOM SPRACOVANÍ: Sucho spracované kávy mávajú najsilnejšie telo a veľmi komplexnú chuť. Sú kvetové, sladké a často aj orieškové a podľa našich skúseností najlepšie vyniknú pri príprave formou espressa.

2) Mokré spracovanie


Je najkomplikovanejšia metóda, ale používa sa na väčšine „speciality“ farmách. Aj napriek selektívnemu ručnému zberu sa môže stať, že sa pozbiera aj nedozretá čerešňa. Práve preto sa najprv pozbierané čerešne nasypú do veľkej kade s vodou. Všetky zrelé padnú na dno a tie nedozreté alebo prezreté vyplávajú na povrch. Tieto čerešne sa odstránia a tie dobré putujú ďalej. Ich prvá zastávka smeruje k „oddužinaovaču”, čo sú vlastne rôzne prekážky a hrebene, kde sa čerešne rozbíjajú a zrnká sú zbavené šupky a časti dužiny. Tieto zrnká následne putujú do fermentačných kadí, kde sa nechávajú fermentovať od 12 do 24 hodín. Počas fermentácie pôsobia na zrná mikróby, ktoré oslabujú pergamen, na ktorom sa drží aj zvyšná dužina. Po dokončení fermentácie sa takto spracované zrná ešte raz pustia cez koryto, „oddužinovača”, kde sa zbavia aj zvyšku dužín a pergamenu. Takto očistené zrnká sa následne sušia na „afrických“ posteliach. Dĺžka sušenia ovplyvňuje intenzita slnka a vlhkosť vzduchu. Cieľom je dosiahnuť 12% vlhkosť zŕn.

CHUŤOVÝ PROFIL KÁVY PRI MOKROM SPRACOVANÍ: Mokro spracované kávy majú slabšie telo, ale vynahrádzajú ho mohutnou aciditou – ovocnosťou. Intenzita acidity a variácia chutí záleží aj od dĺžky fermentácie, a tak môžeme v takto spracovaných kávach cítiť rôzne bobuľové ovocia, citrusy, ale aj med, škoricu, vanilku. Mokro spracovaná káva najviac vyzdvihuje vlastnosti odrody kávovníka a takto spracovanú kávu odporúčame na prípravu cez rôzne filtre, ale aj na ovocné espresso.

3) Polo-mokré spracovanie (honey)


Táto metóda spracovania je vlastne mix suchej a mokrej metódy. „Honey“ (alebo medová) sa volá preto, lebo sa časť dužiny čerešne suší spolu so zrnami a hovorí sa, že zrná počas sušenia „nasávajú” sladkosť dužín. Podobne ako pri mokrej metóde, tak sa pozbierané čerešne nasypú do kade s vodou, kde sa tie nezrelé oddelia od zrelých. Nasleduje „oddužinovač”, kde sa čerešne zbavia šupky a časti dužiny. Pri tejto metóde sa vynecháva fermentácia a zrná sa aj s časťou dužiny rozprestrú na „africké postele“, kde začne sušenie. Pri polo-mokrom spracovaní sa káva suší 3 spôsobmi:

  • Yellow honeyPo rozprestretí na „afrických posteliach„ sa káva prehrabáva každých 20 minút počas prvých 3 dní. Následne sa prehrabáva 10-krát za deň, kým nedosiahne požadovanú úroveň vlhkosti, teda 12 %. Celý proces sa deje na priamom slnečnom žiarení.
  • Red honey – Po rozprestretí na „afrických posteliach„ sa kávy nedotknú prvé 3 dni. Začne fermentácia, ktorá zmení zrná na červené a lepkavé. Následne sa káva začne prehrabávať 10-krát za deň, kým sa nevysuší na požadovanú úroveň vlhkosti, teda 12 %.
  • Black honeyPostup je rovnaký ako pri „yellow honey“ s tým rozdielom, že sušenie neprebieha na priamom slnečnom žiarení, ale v tieni. Tým pádom je sušenie značne spomalené a zrno má viac času „nasávať” sladkosť z dužiny.

 CHUŤOVÝ PROFIL KÁVY PRI POLO-MOKROM SPRACOVANÍ: Polo-mokro spracované kávy majú vyrovnaný chuťový profil, ktorý záleží aj od spôsobu sušenia. Môžeme nájsť tóny ovocia, ale aj orieškov a čokolády. Podobne ako metódou spracovania, tak aj chuťovo sa nachádzajú medzi suchým a mokrým spracovaním. Takto spracovanú kávu odporúčame na prípravu cez rôzne filtre, ale aj na sladké espresso.

ZAUJÍMAVOSŤ: Čo je to fermentácia? Fermentácia je mikrobiálna reakcia kvasiniek a baktérií, ktoré rozkladajú cukry v kávovej čerešni. Pri tejto reakcii sa vytvárajú plyny a kyseliny, ktoré dodávajú každej káve špecifickú chuť. Mohutnosť tela, ovocnosť, sladkosť – to všetko záleží od dĺžky a intenzity fermentácie. Skúsení farmári dokážu z tohoto procesu vyťažiť maximum a zvýnimočniť tak chuť svojich káv.

Grading kávovníkových zŕn

Po spracovaní a vysušení prichádza posledný krok pred zabalením a to je takzvaný grading, alebo klasifikovanie zŕn. Aj podľa gradingu si farmári určia cenu za 1kg kávy. Určite ste už videli pri kávach označenie ako AA, AB, alebo Grade 1, alebo slová ako Excelso, Supremo a Altura. Tento systém nieje zjednotený a tak v rôznych krajinách používajú rôzne skratky a slová na určenie akosti.

Grading prebieha pomocou stroja na ktorom je sito s pravidelnými otvormi. Pod týmto sitom je ďalšie sito, ktoré má menšie otvory, pod ním ďalšie s ešte menšími otvormi a tak ďalej. Na vrchné sito sa nasype káva a stroj začne kmytať. Zrná, ktoré zostanú na najvrchnejšom site sa vysypú do zbernej nádoby s názvom AA (alebo iná klasifikaćia akosti). Zrná, ktoré padnú o 1 úroveň idú do nádoby s názvom AB a tak ďalej. Táto metóda sa volá „screening” a každý farmár si určí, koľko stupňov akosti chce mať.

Je veľmi dôležité podotknúť, že grading v prvých 3 úrovniach nereflejtuke chuť a kvalitu kávovníkových zŕn, ale len veľkosť zrna. Mnohokrát som už pil skvelú kenyu AB, alebo dokonca Etiópiu Grade 3, ktorá mala maličké zrnká, ale skvelú chuť. Zrná 4. úrovne sú ale už spravidla nekvalitné, sú polámané, alebo majú iné defekty. Farmári ich predávajú lacno a takéto kávy sa po upražení pomelú a predávajú ako mletá káva, alebo rovno ako instantná.

AA, AB – Toto označenie sa používa najčastejšie v Keni. Pri screeningu zostanú na najväčšom site (18 mm) zrná AA. Zrná, ktoré prepadnú a zostanú na site (16 mm), sú klasifikované ako AB. Potom nasleduje ďalšie sito (14 mm), atď.

Grade 1, 2, 3 – Označenie veľkosti a zároveň aj kvality zŕn v Etiópii. Grade 1 sú zrná so screeningom 16 mm a viac, ktoré majú maximálne 3 defekty na 300-gramovom vzorku. Grade 2 sú zrná so screeningom 16 mm a viac a majú 4 - 12 defektov na 300-gramovom vzorku. Grade 3 sú zrná so screeningom 14 mm a viac a majú 13 - 24 defektov na 300-gramovom vzorku.

Supremo, Excelso – Najčastejšie používané v Kolumbii. Supremo je veľkosťou rovnaké ako AA pri Keni, teda screening 18 mm. Excelso je o 1 úroveň nižšie.

Altura – Označenie používané na Kube alebo v Mexiku. Označenie sa používa pri kávach, ktoré sú pestované vo vysokej nadmorskej výške (1400+ m n. m.)

SHG – Strictly High Grown (výlučne vysokohorská káva), alebo SHB (výlučné tvrdé zrno) je podobné označenie ako Altura. Používa sa pri kávach, ktoré sú pestované v nadmorskej výške nad 1400 m n. m.

Výberová káva

Najjednoduchšie definovať výberovú kávu sa dá podľa noriem SCAA (Specialty Coffee Association of America), ktorá má jasné metódy na určenie a bodovanie káv. Na 350 gramov zelenej kávy musí byť 0 defektov kategórie 1 (zhnité zrno, veľké kamene a drievká, nespracované čerešne vo vzorke, káva napadnutá škodcami) a maximálne 5 defektov kategórie 2 (mierne prefermentované zrno, malé kamene a drievka, polámané zrná). Ak vzorka tieto podmienky spĺňa, tak môžeme hovoriť o výberovej káve.

Na rozdiel od komoditných, „komerčných” káv, ktoré sú anonymné a sú zmesou rôznych odrôd a zberov z danej krajiny má výberová káva presne definovaný „rodný list“. Preto vieme určiť, z akej krajiny a oblasti pochádza, na akej plantáži bola káva vypestovaná – a hlavne – akým farmárom. Tento list ďalej obsahuje iné dôležité informácie ako nadmorská výška, v ktorej sa kávovníky pestujú, zloženie a pH pôdy, akou metódou boli kávovníkové čerešne spracované, alebo napríklad aj množstvo zrážok za rok na danej plantáži.

Skutočná výberová káva je ale niečo viac než len suché čísla a výpočet z 350-gramovej vzorky. Výborne to napísal môj kamarát Lukáš Kubíny z pražiarne kávy Illimite Coffee Roasters. S jeho dovolením som článok dal aj do našej knihy. Tu je.

Každý z nás určite pozná rozdiel medzi Commercial Grade (komoditná/komerčná káva) a Specialty Grade (výberová káva). Možno menej z nás už pozná rozdiel medzi „Specialty Grade“ a Specialty Grade. Väčšina ľudí, s ktorými prichádzam do kontaktu, si myslí, že podmienkou pre dosiahnutie Specialty gradingu kávy je 80 a viac bodov podľa SCAA stupnice hodnotenia (http://scaa.org/).

Áno, to je pravda, lenže aj táto pravda je len pravda relatívna. Prečo? Lebo výberová káva nie je len o číslach a množstve defektných zŕn vo vzorke. Ďalšími faktormi, ktoré by pri práci s výberovou kávou mali byť kľúčové, sú podľa mňa aj tieto:


1. Pracovať predovšetkým s posledným/aktuálnym zberom, tzv. „current crop“

2. Nenakupovať kávu podľa cenoviek, ale snažiť sa o výber podľa jej charakteristík a kvality
3. Pražiť ju tak, aby si zachovala prívlastok „výberová“

1. Pracovať predovšetkým s posledným zberom, tzv. „current crop“

Toto je dosť chúlostivý bod, s ktorým sa stretávam denne. Pražiarne nikdy nezabudnú argumentovať tým, že pražia Specialty Grade, no „zabudnú“ už spomenúť, že ročník zberu danej kávy je 2014 (v pár extrémnych prípadoch som sa stretol aj so 4 - 5 roky starými kávami).

2. Nenakupovať kávu podľa cenoviek, ale snažiť sa o výber podľa jej charakteristík a kvality

Bod číslo 2 v podstate naráža z časti aj na bod prvý. Praženie kávy je svojim spôsobom biznis ako každý iný, nik ho nebude robiť preto, aby sa dostal do straty... Lenže častokrát pri zisku zabúdame aj na udržanie, alebo ešte lepšie – zvyšovanie kvality výstupu (produktu). Preto pražiarne častokrát nakupujú staršie ročníky káv s komfortnejšími cenami. Pre lepšiu ilustráciu, rok starý zber môže mať oproti aktuálnemu zberu cenovku nižšiu až o 40 - 60 %. Veď ako sa najlepšie zbaviť skladových zásob ako čarovnými zľavami? Vtedy sa nejednému pražiarovi rozšíria zreničky...

3. Pražiť ju tak, aby si zachovala prívlastok „výberová“

Bod tretí naráža na udržateľnosť prívlastku výberová káva. Každá pražiareň má svoj štýl praženia. Niektoré pražia vyslovene „škandinávsky“ roast, ktorý častokrát chutí ako citronáda (hlavne nech je to kyslé, lebo taká „tretia vlna“ je!), potom sú pražiari, ktorí starostlivo hľadajú profil a samplujú, až dokým nenatrafia na to „pravé“, no a ešte stále je tu skupinka, ktorá bezkonkurenčne vedie a dlho viesť ešte bude – ako ich môj kamarát nazýva – „chimney sweep roasters“, ktorí namiesto praženia kávu vyprážajú alebo pália. Lebo dať ľuďom to, na čo sú naučení, je vždy ľahšie ako ich vzdelávať :)

To je v skratke vysvetlenie, že Specialty Grade nie je len o číslach. Je to hlavne o presvedčení, drine a poctivosti robiť roasty čo najlepšie a tak, aby neurazili, ale ani nenudili a zároveň po nás ostali spokojní zákazníci, namiesto zákazníkov, ktorí sa cítia podvedení a už sa ku nám viac nevrátia. Rozumiem, žijeme v dobe konzumu, kedy kvantita prevyšuje kvalitu. Otázka ale znie: je tento stav trhu správny? ,)

ZAUJÍMAVOSŤ: Micro-lot – Mnohí ste už určite počuli, alebo čítali tento názov na našich etiketách. Micro-lot je farma, kde má farmár ročnú úrodu maximálne 100 vriec zelenej spracovanej kávy. Pri micro-lotoch môžeme väčšinou hovoriť o výberovej káve, pretože takéto farmy sú vlastnené drobnými farmármi a ich rodinami a je to ich jediná forma obživy. Práve preto sú motivovaní robiť najlepšiu možnú kávu, aby ju následne mohli predať drahšie ako výberovú.

Cup of Excellence (CoE)

Je najprestížnejšia súťaž a ocenenie vo svete výberových káv. Každá krajina má svoju národnú súťaž Cup of Excellence. Krajiny nesúťažia medzi sebou, pretože úlohou CoE nie je nájsť najlepšiu kávu na svete, ale v danej krajine. Úroveň degustácie a hodnotenia káv nie sú v žiadnej inej súťaži tak prísne a prepracované. Degustácie robia experti z oboru z celého sveta a prebiehajú 3 týždne.

Všetky kávy sú, samozrejme, anonymné a majú len svoje čísla, ktoré sa po každom kole degustácií menia. Top 10 káv prejde degustáciou až 120x, takže „ruka náhody“ je vylúčená. Najlepšie kávy sa potom predávajú na internetových aukciách. Pre farmárov je to obrovská motivácia, pretože nezískajú len vyššiu výkupnú cenu, ale aj prestíž a uznanie kávovej komunity. Naša pražiareň sa snaží do ponuky výberových káv zaradiť víťaza (alebo aspoň finalistu) 2 - 3x za rok.

Kávovníková čerešňa

Bezkofeínová káva

Mnohí si myslia, že bezkofeínová káva pochádza zo špeciálnej odrody kávovníka, ktorá je vyšľachtená tak, aby neobsahovala kofeín. Vedcom sa ale takýto kávovník ešte nepodaril vyšľachtiť, a tak prichádza na rad chémia. Najväčšia výzva pri tomto procese je vynájsť metódu, ktorá odstráni väčšinu kofeínu, ale látky ako sacharidy, lipidy, proteíny a iné zostanú v zrne nezmenené. Momentálne sa používajú 2 metódy „dekofeínizácie“.

1) Dekofeinizácia pomocou rozpúšťadla

Pri tejto metóde sa zelená – nepražená káva najprv naparí, aby sa otvorili jej póry. Následne sa ponorí do roztoku, ktorý obsahuje metylén alebo etylacetát, ktoré uvoľňujú kofeín zo zrna. Tento proces trvá asi 20 minút a opakuje sa 8 až 12-krát, kým sa nedosiahne požadovaná úroveň kofeínu. Po ukončení procesu sa zrná premyjú čistou vodou. Pri pražení sa chémia, ktorú nezmila voda, odbúra a vyparí.

Problém pri tejto metóde je, že použité chemické látky zanechávajú svoje stopy v chuti a okrem kofeínu vyplavia aj látky, ktoré tvoria chuť kávy. Tým pádom sú bezkofeínové kávy spracované touto metódou chuťovo jednotvárne a prázdne. Táto metóda sa používa pri lacnejších a masovo vyrábaných bezkofeínových kávach.

2) „Swiss Water“ metóda

Táto metóda bola vynájdená a patentovaná vo Švajčiarsku a proces prebieha bez použitia chemických látok. Úspešnosť je až 99,9 %, no kávy zbavené kofeínu touto metódou sú, samozrejme, drahšie. Dekofeínizácia prebieha v 2 fázach.

  • 1. fáza – Ide o vytvorenie roztoku zo zelenej kávy. Roztok sa vyrobí tak, že sa do horúcej vody ponorí zelená káva. Z kávy sa vyplaví kofeín, ale aj veľké množstvo látok, ktoré tvoria chuť kávy. Následne sa tento roztok pomocou uhlíkových filtrov zbaví kofeínu, ale zvyšné látky ( sacharidy, lipidy, proteíny, atď.) v ňom zostanú zachované.
  • 2. fáza – Prebieha tak, že sa do horúceho roztoku vyrobeného zo zelenej kávy ponorí nová várka zelenej kávy. Keďže je roztok z predošlej várky nasýtený všetkými látkami okrem kofeínu, tak zo zelenej kávy vytiahne práve len kofeín a zvyšné látky nechá v zrne zachované. Po tejto fáze sa roztok znovu prefiltruje pomocou uhlíkových filtrov, kde je zbavený kofeínu a proces sa opakuje.

„Vzácne“ kávy

Alebo aj snobské kávy, ktoré so skutočnou výberovou kávou nemajú nič spoločné. Určite ste už počuli, že najlepšia káva pochádza z Jamajky z hory Blue Mountain, alebo z Havaja z oblasti Kona. Tieto marketingové žvásty sa už pomaly stali mýtmi a naozaj nemajú nič spoločné s modernou treťou kávovou vlnou. Káva z Jamajky sa predáva v pekných drevených bareloch, no nikde sa neuvádza ani len metóda spracovania. Informácie ako dátum a spôsob zberu sú nám neznáme. Potom je tu „fekálny snobizmus“, ale o tejto téme som si dovolil napísať viac.

Cibetková káva – Kopi Luwak

Človek ako najsilnejší a najagresívnejší predátor na svete chce vždy viac. Väčšie domy, lepšie autá a viac bohatstva. Preto sa pytliaci nestránia odrezať slonom kly a nosorožcom za živa rohy. A preto sa ani nestránia nasilu pchať do cibetiek kávu. Pretože každý gram takejto špeciality im zarobí viac peňazí.

Cibetky jedia kávové čerešne vo voľnej prírode len veľmi sporadicky. Majú ju ako formu ovocia v jedálničku. Pravá a originálna cibetková káva má skutočnú hodnotu, pretože nájsť v truse cibetky zrnká muselo byť naozaj pracné a bola to aj špinavá robota. Cibetka zjedla len tie najkrajšie a najvoňavejšie zrná a spravila tak selekciu zŕn najvyššej kvality. Kávové zrnko má viacero obalov a nemyslím si, že žalúdočné kyseliny a prechod tráviacim traktom vedia ovplyvniť výslednú chuť kávy. V tomto prípade ide skôr o to, že cibetka spravila namiesto ľudí selekciu tých najdokonalejších zŕn.

Cibetková káva, cibetka v zajatí

Problém ale nastal, keď si obchodníci uvedomili, že takáto káva môže mať obrovskú predajnú cenu. A to hlavne kvôli príbehu. Keďže reálna ročná produkcia takejto kávy bola okolo 500 kg, tak museli umelo zvýšiť produkciu. Založili sa cibetkové farmy, kde držia tieto zvieratká v malých klietkach bez jedla a vody. Keďže cibetky bežne nejedia kávu, tak ich najprv musia dostať na samé dno síl, aby veľké porcie kávy zjedli. Ak ich niektorá cibetka aj napriek týmto podmienkam odmieta, tak ju do nej doslova napchali. A takto sa z raritnej kávy stala masová produkcia desiatok ton ročne. Tu už však nejde o kvalitu.

Táto časť clánku nemá byť o tom, či je cibetková káva chutná, alebo či je kvalitná preto, že prechádza traktom cibetky, alebo preto, že si vyberá len tie najlepšie zrná, ktoré potom zje. Je to úplne jedno, pretože nikto z nás nepil pravú cibetkovú kávu. Tú skutočnú, ktorá sa nazbierala z trusu voľne žijúcich cibetiek. Je otázne, či sa cibetková káva takto vôbec ešte zbiera, keďže umelo na farmách vedia vytvoriť kávu s rovnakým príbehom a menším úsilím. Samozrejmosťou je „certifikát“, ktorý pytliaci vyrobia v openoffice.

Prosím, nepodporujte toto zverstvo a nekupujte takúto kávu nikdy a od nikoho. Ďakujem.

 

COFFEEIN Elite - espresso zmes