Príbeh kávy z Jávy. Ako sme priniesli kávu spod sopky Argopuro

Vo februári sme sa opäť vydali za výberovou kávou, tentokrát do Indonézie. Po Hondurase, ktorý sme navštívili pred rokom to bola príjemná zmena. Tešil som sa na Áziu, pretože som ju ešte nikdy predtým nenavštívil. Akí sú tu ľudia? Ako žijú a ako plynú ich bežné dni? Zaujímalo ma všetko.

Do Indonézie, konkrétne na ostrov Jáva sme sa dostali vďaka dvom Slovákom, Aďovi a Lukovi z Alami coffee. Luka žije v Indonézii už 10 rokov a stal sa našim sprievodcom, Aďo je jeho obchodný partner na Slovensku a cestoval s nami. Skvelá partička pripravená objavovať kultúru výberovej kávy v Indonézii.

Počas celého „tripu“ som si písal denník a z neho som poskladal tento príbeh, ktorý sa chystáte práve čítať. Bude to dlhé, tak si pripravte kávu, pohodlne sa usaďte a ideme na to.

1. KAPITOLA - VITAJTE V INDONÉZII

Po 30 hodinovej ceste sme konečne dorazili do našej destinácie, sultánskeho mesta Yogjakarta. Ako povedal náš kumpán Aďo tak Yogja je Indonézia pre začiatočníkov. Skvelé mesto na aklimatizáciu s minimálnym kultúrnym šokom. Teda ako pre koho...

Určite ste už videli videá z Indie ako jazdia autá a motorky na preplnených cestách a medzi ne by ste nezmestili ani ihlu. Je to tu veľmi podobné, až na to, že je tu veľmi čisto. Ulice sú pekné a čisté a nemuseli by sme sa za ne hanbiť ani na Slovensku. Počkaj kámo, veď tam horí kopa smetí...

Veru, kým niekde je krásne a čisto, tak o pár stovák metrov horia smeti v niekoho záhrade, pretože smetiari tu neexistujú. Popri domčekoch, ktoré vyzerajú ako slumy vo favele nájdete krásne specialty kaviarne s vybavením presahujúcich niekoľko desiatok tisíc eur. Toto je kultúrny šok, ktorý zatiaľ neviem vstrebať. Kopec starých domov, pouličných predajcov kadečoho, čo vás len napadne a potom ryžové polia a zrazu pekná kaviareň, alebo reštaurácia. Je to, ako by ste náhodne rozhádzali rôzne obchody, polia, domy a iné budovy po priestore a BUM vzniklo toto mesto.

Nerozumiem jeho členeniu, ale to nevadí, pretože ľudia sú tu milí a to je najdôležitejšie. Vôbec sa necítim ohrozene. Všetci sa usmievajú a pár ľudí si s nami spravilo už aj selfíčko. Veď predsa nie každý deň vidíte exotického obra z Európy. Všetci sú o 2 hlavy nižší a musíme si dávať pozor, aby sme ich nezašliapli (vtip). Všetci sa ale na nás usmievajú. Naozaj každý. Od predavačov, cez náhodných okoloidúcich, až po dedkov, ktorí pália smeti na záhrade.

Kávová scéna je tu rozvinutá a je tu množstvo pražiarov, ktorí úzko spolupracujú s farmármi z okolitých regiónov. Vďaka tomu rozumejú kávovníkovému zrnu oveľa viac. Porozumieť ešte viac zrnu a pretaviť vedomosti do praženia kávy je aj moja misia na tomto "výlete". Už dnes večer opúšťame Yogju a vydávame sa smerom na východ Jávy za farmármi. Čaká nás skutočná Indonézia.

2. KAPITOLA - KEĎ ĽUDIA SÚZNIA S PRÍRODOU

Opúšťame Yogjakartu a vydávame sa smerom na východ. Po vyše 5 hodinovej ceste plnej útrap sme v noci dorazili do dedinky Cukil. Čaká nás tu Imas a Megan, dvaja veľmi inšpiratívni ľudia. Imas je profesionálna Q graderka, porotkyňa na kávových súťažiach, pražiarka, farmárka a učiteľka. Ó áno, stíha toho naozaj veľa. Megan je jej manžel, ktorý je farmár, pražiar a profesionálny cupper - ochutnávač kávy.

Dedinka Cukil je zasadená v pralese. Medzi banánovníkmi, kávovníkmi a inými exotickými rastlinami sa nachádzajú domčeky ľudí, ktorí tu žijú. Imas a Megan majú svoju vlastnú permakultúrnu záhradu, kde pestujú stovky rôznych rastlín. Len kávovníkov majú 8 druhov. Z plodov tejto záhrady tu žijú. Popri farmárčení sa Imas venuje aj výučbe miestnych detí. Učí ich angličtinu, štrikovanie a samozrejme aj farmárčenie.

Spoločnú tému na pokec sme nehľadali dlho. Káva. Obaja sú posadnutí kávou a tak sme viedli dlhé rozhovory o metódach pestovania, spracovania a praženia kávy. Ako vyvrcholenie nášho rozhovoru sme si dali cupping indonézskych káv o 22:00 večer. HURÁ!

Súznenie s prírodou má pre nás rozmaznaných európanov aj temné stránky, pretože príroda sú aj zvieratá rôznych veľkostí. V našej izbe sme našli pavúky, potkany nám behali nad hlavami a v záchode nás vítali žaby. Náš kamoš Luka nás ukludňoval, že toto je ešte stále super ubytko a máme luxusné bývanie. Čím ďalej sa budeme posúvať na východ, tým horšie podmienky nás budú čakať. Jupííí, už sa neviem dočkať.

3. KAPITOLA - WELCOME TO THE JUNGLE

Podvečer sadáme do auta a opúšťame Imas a Megan. Ďakujeme za všetko - makasih. Ideme ďalej na východ a náš cieľ je kávovníková farma, ktorú vlastnia bratia Dedik a Fendik. Cesta v noci počas monzúnového dažďa nám trvá dlho, ideme pomaly.

Po 5 hodinách cesty sme konečne dorazili do našej finálnej destinácie, dedinky v pohorí Anjasmoro. Všetci sa tešíme na sprchu a posteľ. No v našom domčeku nás čaká veľa hostí s ktorými sa nechceme moc kamarátiť. Chrobáky, mravce, pavúky, jašterice (tí sú kamoši) a občas aj potkany na trámoch domu. Aďov matrac sa hýbal a niečo tam behalo, tak sa ho radšej vzdal. "Sprcha" je kaďa s vodou a kýblom na oblievanie, kde pláva pár chrobákov. OK, dnes sa nebudem sprchovať. Celý ten horor umocňuje naša vyčerpanosť z cesty. Repelent, dlhé ponožky, tepláky a mikina a ide sa spať, únava zvíťazila. Mimochodom, tento dom bol na celej ulici ten najkrajší, neviem si predstaviť ako žijú iní...

Noc sme prežili a prichádza zlatý klinec programu, ideme na farmu! Alebo skôr do lesa. Ich farma je totižto prales. Fendik a Dedik sú agrolesnícki priekopníci kávy a rozhodli sa vo svojom pralese pestovať kávovníky Libericy. Táto odroda tvorí len 1% svetovej produkcie kávy. Okrem nej tu zasadili aj kávovníky robusty, borovice, rôzne citrusy a iné stromy. Les má svoj vlastný ekosystém plný pestrej fauny a flóry a funguje bez ľudského zásahu. Jeho ovocie dáva prácu 23 farmárskym rodinám z okolia.

Na farme prebiehajú prípravy na blížiacu sa sezónu zberov. Tá začína už za mesiac. My sme nazbierali len pár červených čerešničiek a čas sme využili na pokec s Dedikom a Fendim. Dedik sa okrem kávovému farmárčeniu venuje aj učeniu na škole, je učiteľom dejepisu. Neskôr sme sa išli konečne "osprchovať" do rieky, ktorá preteká cez farmu. Káva z termosky v studenej rieke plnej pijavíc, mňam, bol to super zážitok.

Dedik odkazuje všetkým slovenským kávičkárom, že si veľmi cení možnosť exportovat ich kávu na Slovensko a vďaka veľkému záujmu o ich kávu dokážu dávať prácu čoraz viac rodinám z regiónu. Táto káva sa exportuje jedine k nám na Slovensko, nikam inam na svete. V roku 2023 majú v pláne zdvojnásobiť produkciu a dodať nám až 3 tony kávy. Chcete ochutnať kávu Liberica od Dedika a Fendiho? (kliknite na odkaz)

Slnko zapadlo a my sadáme do auta na ďalšiu 6 hodinovú cestu smerom na východ. Ideme do finálnej destinácie, za farmárom Muhlisom, ktorý má farmu pod vulkánom Argopuro. Jeho príbeh a práca ktorú robí urobil na nás veľký dojem. Aj preto ho chceme spoznať osobne a všetko vidieť na vlastné oči.

4. KAPITOLA - FINAL DESTINATION

Počas silného monzúnového dažďa odchádzame od Dedika a Fendiho. Celú cestu nám silno prší a čoraz častejšie sa stretávame so zaplavenými cestami. Modlím sa, aby to naše auto zvládlo a doviezlo nás bezpečne do cieľa.

Po polnoci sme konečne dorazili do našej finálnej destinácie, dediny Tlogosari. Sme v pohorí Argopuro a nasledujúce dni strávime s farmárom Muhlisom. Chlapík menšej zavalitejšej postavy, ktorý sa neustále usmieva mi pripomína Budhu. Sála z neho dobrá energia.

Muhlis je vyštudovaný agronóm, ktorý sa rozhodol vrátiť do rodnej obce, aby zmenil vážnu situáciu v krajine, kde sa vytratila voda. V roku 2018 dokonca požiar spustošil aj veľkú časť pohoria Argopuro. Muhlis sa rozhodol prinavrátiť krajine život prostredníctvom pestovania kávy. Založil družstvo Walida, ktoré tvorí 500 farmárskych rodín a práce započali. Vysadili obrovské množstvo kávovníkov a iných stromov. Za 8 rokov sa im podarilo pohorie z časti revitalizovať, no tento projekt bude jeho celoživotným dielom.

Prvý deň nás zobral do miestnej agrolesníckej školy, ktorú podporuje. Keď tam prišli naše biele tváre, tak sme sa okamžite stali atrakciou. Krik dievčat z tried znel, akoby prišiel na scénu Ed Sheeran. Počas toho ako sme sa fotili s našimi "fanúšikmi" nám Muhlis porozprával o dôležitosti tejto školy. Pre deti v dedine, ktorá je vzdialená od najbližšieho mesta 40 km je táto škola jediná možnosť vzdelania.

Táto agrolesnícka škola zamestnáva 23 učiteľov a chodí tam až 800 žiakov. Tieto deti budú farmári, spracovatelia a ak sa rozhodnú študovať ďalej, tak aj agronómovia. Okrem toho sa učia angličtinu, dejepis a všetko ostatné, čo potrebujú na uplatnenie sa v živote. Muhlis mi ďalej povedal, že až 40% ziskov z predaja kávy ide na podporu školy. Je to pre neho dôležitý projekt.

Celá dedinka žije z pestovania kávy a jej fungovanie mi pripomína ekosystém prírody. Chlapi, ženy, deti, všetci ťahajú za jeden povraz a majú spoločný cieľ. Hlboko v horách Argopuro to inak ani nejde. Spoločnými silami robia jednu z najlepších káv akú som kedy pil.

Zajtra sa konečne vydávame do pralesa za kávou. Čaká nás naozaj šialená jazda.

5. KAPITOLA - IDEME NA NAJVYŠŠIE POLOŽENÚ FARMU

Dnešný budík má dunivý zvuk. Výfuky motoriek, ktorými sa dostaneme na najvyššie položenú farmu na Jáve už burácajú pred naším domom. Štyria chalani na motorkách stoja vedľa seba a čakajú, kým vstaneme. Čaká nás vyše 800 metrové stúpanie.

Výber toho správneho motorkára prirovnávam k výberu draka Ikrana z filmu avatar. Musíme si sadnúť. Vyberám si chalana s najväčším sedadlom, predstavím sa mu, on mne a ide sa na to. Prvé kilometre ideme na rozbitej ceste a hovorím si, že sa to dá vydržať, trošku ma bolia ruky. Začína stúpanie a stále rozbitejšia štrková cesta. Sústredím sa len na to, aby som nepadol. Zastavujeme. To už sme tu?

Veru nie. "Naši draci" si dávajú na zadné gumy reťaze. Krosová motorka s reťazmi na zadných kolesách, šípim tvrdý terén. Muhlis sa smeje a hovorí nám, že doteraz sme šli na diaľnici, až teraz začína tá pravá jazda. A veru, bolo to o život. Slovami neopísateľný zážitok. Takýto adrenalinový príval som už dlho nemal. Blato, kamene, hlboké zrázy vedľa ktorých sme prechádzali 10 cm. Cestu hore si pozrite v našich "storkách" na Instagrame, alebo reels video (tiež na IG). Muhlis nám hovorí, že túto cestu zvládnu chalani denne 2x a to s nákladom až 200kg čerešní na motorke. BRUTAL!

Po asi 45 minútovom boji o život sme tu. Na najvyššie položenú farmu na Jáve, ktorá leží 1800 m.n.m. sa dá dostať len krosovými motorkami s reťazmi. V období zberov, ktoré prebiehajú od marca do júna sa z hory zvezie až 420 ton červených čerešní. Konečne ideme zbierať aj my!

Sezóna ešte nezačala, tak väčšina kávovníkov má zelené čerešne, ktoré ešte len dozrievajú. No nájdeme už aj pár červených, ktoré putujú do nášho košíka. Je to takzvaný pre-crop, teda prvotné zbery. So zberom nám pomáhajú aj ostatní farmári, ktorí bývajú v chatrči postavenej na farme.

Po zbere sa vydávame hlboko do lesa. Ideme sadiť nové kávovníky. Muhlis ich od roku 2018, kedy les vyhorel, zasadil už 120 000. My sme prispeli k jeho dielu 6 kúskami. Začína pršať a my sa ponáhľame naspäť na spracovateľskú stanicu. Naše čerstvo pozbierané čerešne ideme spracovať anaerobickou fermentáciou.

6. KAPITOLA - KÁVA OD FARMÁRA MUHLISA JE NA SLOVENSKU!

S kávou pracujem už 12. rok, no nie je nič silnejšie, ako navštíviť farmára osobne a vidieť celý proces na vlastné oči. Pár dní sme žili u Muhlisa a dostali malú ochutnávku zo život farmára. Zúčastnili sme sa zberov, spracovania aj sadenia kávovníkov. O to viac si vážim kávu a hlavne ľudí, ktorí ju robia. Farmári, zberači, spracovatelia, to sú skutoční super hrdinovia kávového sveta.

Java Argopuro spĺňa všetky kritériá MODERNEJ SPECIALTY COFFEE. Pretože v roku 2023 to už nie je len o bodoch SCA. Vďaka výberovej káve by sme mali pozitívne ovplyvňovať životy ľudí, ktorí ju pestujú. Pri tejto káve presne viem koho podporujem.

Farmára, ktorý revitalizuje les, ktorý zničil požiar. Školu, kde chodí 800 detí. 500 farmárskych rodín a celú dedinu Tlogosari, ktorú živí pestovanie kávy na východnej Jáve v pohorí Argopuro.

Verím, že pozitívna energia, ktorú ľudia dávajú do svojej práce sa len tak nevytratí. Káva ju nesie v sebe a človek, ktorý si ju pripravuje ju cíti. Toto mi povedal farmár Muhlis pri jednom z našich rozhovorov. V našej pražiarni COFFEEIN chceme túto energiu podať ďalej. Sme neskutočne hrdí, že môžeme túto kávu pražiť a podeliť sa o ňu aj s vami, našimi skvelými zákazníkmi a čitateľmi tohto blogu.

Chcete ochutnať kávu Jáva Argopuro, alebo sa o nej dozvedieť ešte viac? Tak kliknite na odkaz.

Ak ste pri čítaní tohto článku dostali chuť na kávu, tak navštívte náš e-shop s kávou www.coffeein.sk a vyberte si čersvto praženú kávu z celého sveta. Teraz so zľavovým kódom BLOG10 získate navyše aj 10% zľavu na celý nákup.