Rozhovory s kaviarnikmi - Café Sládkovič (Trenčín)

Rozhodli sme sa, že vám postupne budeme prinášať rozhovory s kaviarňami, ktoré od nás odoberajú kávu. Myslíme si totiž, že ľudí akosi prirodzene zaujímajú rôzne zákulisné informácie, nech už ide o akúkoľvek oblasť. My zase vďaka týmto rozhovorom získame „materiál“ pre náš blog a pre kaviarne to bude dobrá reklama. Čiže všetci tým len získajú :-) Dnes vám prinášame prvý rozhovor, a to s Lukášom Sládkovičom z trenčianskej kaviarne Café Sládkovič (facebooková stránka kaviarne: www.facebook.com/pg/cafesladkovic).

Čo vás priviedlo k tomu, otvoriť si kaviareň? Prečo ste si mysleli, že práve toto bude, alebo by mohlo mať úspech? Však kaviarní je mnoho.

Neznalosť a ideály... Po cestovaní, kde som mimo iného navštívil kávové plantáže v Tanzánii, som sa osmelil ísť s kamarátom do podnikania. Kaviareň nemala byť pôvodne životná náplň právnika, ale časom som zistil, že rozbiehať kaviareň len tak popri profesii sa jednoducho nedá.

Čo vám pomohlo najviac na úplnom začiatku pri rozbiehani kaviarne, aby ste prilákali čo najviac zákazníkov a udržali si ich?

Bude to znieť možno neprofesionálne, ale boli to kamaráti, rodina, okolie, ktoré ma poznalo a ktoré mi prialo. Každý máme nejaké výhody svojej osobnosti. Niekto pozná veľa ľudí, niekto je väčší introvert, ale vie príjemne pôsobiť na ľudí, prípadne má organizačné schopnosti a víziu.  Treba spoznať samého seba, byť k sebe úprimný a využiť to čím sme, netlačiť sa niekam proti srsti.

Potom to je samozrejme dobrý výber ľudí, či už architekta, pražiara a ostatných ľudí okolo kaviarne, keď to pre nich nie je iba profesia, ale aj spôsob sebarealizácie.

Čo vás v praxi a časom najviac príjemne a čo najviac nepríjemne prekvapilo?

Príjemné je keď všetko funguje ako má, pretože kaviareň je typ businessu, kde je potenciál na každodenné prekvapenia (či už vám odíde umývačka riadku, teplá voda, alebo nový zamestnanec, do ktorého ste investovali veľa času a energie).

Nepríjemne ma prekvapilo legislatívne nastavenie a byrokracia. Do otvorenia prvej kaviarne som nemal síce ružové okuliare a nejaké skúsenosti a dotyk s podnikateľským prostredím som mal, ale pri kamenných prevádzkach je to systémovo nastavené veľmi prísne až iracionálne a niekedy ste doslova odkázaní na milosť a nemilosť radových úradníkov, ktorí si často jasné ustanovenia vysvetľujú veľmi svojsky.

Aké sú 3 (alebo len 2, no môže byť aj 5) veci, ktoré sa vám osvedčili najviac? Či už z pohľadu marketingu, produktov (nápojového / jedálneho lístka), prístupu k zákazníkom, výberu zamestnancov...

Vždy to asi bude záležať od charakteru prevádzky. Je dobré ponúkať niečo naviac, než sa očakáva a mať k tomu osobný prístup. Podstatná je komunikácia so zákazníkmi, čím si vytvárame takú malú kávovú komunitu (zisťovanie ich názoru, na ktorom naozaj záleží, súťaž, osobné rozhovory a osobný prístup). Dôležité je ale, neuzatvárať ju príliš, aby sa do komunikácie mohli zapojiť kedykoľvek aj iní ľudia.

Paradoxne najväčší dôraz by som kládol na vlastné vízie a predstavy. Nemali by nás obmedzovať. Kaviareň nie je náš byt, o ktorom máme presné  a svojské predstavy. Treba si nechať poradiť a uznať, že hoci máme o sebe častokrát vysokú mienku, je treba robiť kompromisy s reálnym trhovým správaním (či už sme guru na speciality grade, alebo odmietame akékoľvek „novoty“).

Aké sú 3 najviac negatívne veci (alebo len 2), ktorými si vaša kaviareň prešla? Proste nejaké faily, zle odhadnutia, neúspechy, intrigy, podvody, „podrážanie nôh“...

Nerád rozprávam o negatívnych veciach, ale povedzme, že už pri plánovaní investície, resp pri realizácii kaviarne sme išli výrazne nad rozpočet. Žiaľ, treba si dávať aj pozor na tovar a mať zamestnancov, ktorí sa neboja prijať naozaj skutočnú zodpovednosť za sklad a inventúry. Nepoteší vás ani fakt migrácie zamestnancov v tomto sektore a určite by asi nikto nebol rád, keby niektorý z vašich kmeňových zamestnancov, po nadobudnutí skúseností, zakladal konkurenčnú prevádzku.

Potom je už na ťažkú úvahu ako sa čo najlepšie zachovať, pretože ľudskosť a profesionalita občas stoja proti sebe. K tomu by sa hodilo dva deci Devínu a praskajúci oheň v krbe ;)

Kedy ste otvorili kaviareň? Koľko času prešlo od finálneho rozhodnutia „áno, chcem si otvoriť kaviareň“ po jej skutočné otvorenie?

Prvú – Café Sládkovič pred niečo menej ako 3 rokmi. Ale teda definitívne rozhodnutie bolo presne pred 3 rokmi, keď sme podpisovali nájomnú zmluvu a na zajačie úmysly už bolo neskoro ;)

Koľko ste do otvorenia kaviarne investovali? A už sa vám podarilo dostať do „čiernych čísel“?

Nechcem veľmi prezrádzať čísla, ale vždy keď si spravíte nejaký poctivý rozpis investície, pekne bod po bode, vychádzajúc z aktuálnych cien jednotlivých položiek... vynásobte výslednú sumu dvomi. Nepreháňam, vychádzam zo skúseností pri budovaní troch kaviarní.

Vždy sú najdôležitejšou mesačnou položkou výplatné pásky vašich zamestnancov. Preto je pri štarte mimoriadne vhodné, ak by ste začali aj vy sami, alebo aspoň váš spoločník ako barista, ušetria sa tak nemalé náklady.

Ak je koncept dobre nastavený a nešetrí sa na nesprávnych miestach rekonštrukcie a designu, a k tomu primiešame za hrsť dobrého marketingu a ukážete srdce, tak je veľká šanca, že budete po pár mesiacoch v zelených číslach.

Na základ čoho ste vyberali dodávateľa kávy? A v prípade, že ste mali v minulosti iného dodávateľa, prečo ste sa ho rozhodli zmeniť?

Opäť to budem znieť nie dokonalo profesionálne, ale bol to ľudský prístup. Ak s niekým zdielate nejakú spoločnú víziu poctivej a modernej kaviarne, tak v tej vízii spoločne rastiete, hoci každý na tom svojom poli. A na tom záleží.

POZNÁMKA: Všetky fotky v tomto článku sú použité z facebookovej stránky kaviarne - www.facebook.com/pg/cafesladkovic

Ak ste pri čítaní tohto článku dostali chuť na kávu, tak navštívte náš e-shop s kávou www.coffeein.sk a vyberte si čersvto praženú kávu z celého sveta. Teraz so zľavovým kódom BLOG10 získate navyše aj 10% zľavu na celý nákup.